26. júna 2025
Na rozdiel od „riadenia lavínových rizík“, kde do prevencie nehôd vkladáme veľa energie, času a tiež peňazí vo forme výstroja sa ďalším typickým príčinám nehôd okrem lavín, venuje len malá alebo žiadna pozornosť, pretože sú jednoducho nepopulárne. Pritom absolútny počet úmrtí v horách, najmä v lete, je oveľa vyšší ako v zime. Sériou „Gesund am Berg“ (Zdravie na horách) chceme tejto situácii čeliť a poskytnúť tipy, ako sa v lete aj v zime vrátiť z našich výletov v poriadku a plní pozitívnych zážitkov.
Autor: Gerhard Mössmer
K náhlej srdcovej príhode, napríklad v dôsledku infarktu myokardu, dochádza najčastejšie pri horskej turistike a je druhou najčastejšou príčinou úmrtia pri skialpinizme. Riziko infarktu myokardu s pribúdajúcim vekom výrazne stúpa, a to už po dovŕšení 40 rokov. Muži sú pritom ohrození výrazne viac ako ženy. Medzi typické rizikové faktory patrí vysoký krvný tlak, zvýšené hladiny cukru a tukov v krvi, nadváha a fajčenie, ako aj predchádzajúce infarkty myokardu alebo neliečené chrípkové infekcie.Takto môžete znížiť svoje riziko infarktu myokardu:
1/ Po 40-tke pravidelne absolvovať preventívne prehliadky. Prvý tip síce u väčšiny ľudí nie je práve obľúbený, môže pôsobiť otrepane a zastaralo, ale má veľký zmysel: muži od cca 40 rokov a ženy od cca 50 rokov – najmä v prípade rizikových faktorov, ako je vysoký krvný tlak, fajčenie alebo rodinná anamnéza – by mali pravidelne absolvovať preventívne vyšetrenia u internistu. Výhoda: Športovo-lekársky záťažový test môže nielen odhaliť skryté srdcové problémy, ale aj poskytnúť cenné informácie o správnej intenzite tréningu. Kto trpí vysokým krvným tlakom alebo má v anamnéze kardiologické znepokojujúce nálezy, musí počítať s rezervami a zostať aspoň o pol výkonnostnej triedy pod svojím osobným maximom.
2/ Pravidelný tréning je základom všetkého. Horská turistika zriedka predstavuje krátku a intenzívnu záťaž, ale väčšinou ide o niekoľkohodinovú vytrvalostnú záťaž. Riziko infarktu stúpa najmä u osôb, ktoré sa turistike venujú len sporadicky a potom sa náhle pokúšajú absolvovať dlhé túry s veľkým prevýšením. Kto pri tréningu nikdy nevydrží dlhšie ako hodinu, nemal by si v horách bez prípravy plánovať päť- či šesťhodinové výpravy. Na vytrvalostný tréning existuje celá rada možností: prechádzky, turistika, nordic walking, beh, jazda na bicykli, jazda na horskom bicykli, kardio tréning vo fitness centre, bežecké lyžovanie, skialpinizmus a mnoho ďalších.
Pre dosiahnutie tréningového efektu sú rozhodujúce pravidelnosť a správna intenzita. Pokiaľ ide o pravidelnosť, môžete spojiť každodennú chôdzu s fyzickou aktivitou: schody namiesto výťahu, bicykel namiesto auta. „Darovaným“ tréningovým časom sú cesty do práce alebo k verejnej doprave: 20 minút chôdze do práce a 20 minút späť domov každý deň znamená 40 minút kardiovaskulárnej záťaže bez väčšej námahy. Tréning vhodný pre horské túry stavia na pravidelných, pokojných vytrvalostných jednotkách v dĺžke 60 až 120 minút, ideálne v kopcovitom teréne. Ak sa počas tréningu ešte dokážeš baviť, intenzita je zvolená správne. Kto trénuje s pulzomerom (hrudným pásom alebo inteligentnými hodinkami), môže intenzitu ešte lepšie regulovať a v ideálnom prípade sa udržať v aeróbnej zóne – teda medzi 60 a 75 percentami svojej maximálnej srdcovej frekvencie. Zaťažujte sa tak, aby ste na konci tréningu boli síce unavení, ale v žiadnom prípade nie vyčerpaní, a aby ste mali ešte nejaké rezervy.
3/ Výber trasy podľa fyzickej kondície, nie podľa cieľového vrcholu. Klasické rizikové situácie vznikajú pri príliš dlhých stúpaniach s príliš veľkým prevýšením. Preto má plánovanie trasy osobitný význam. Rozhodujúce nie je to, čo by sme radi robili, ale to, čo je v danej chvíli schopný zvládnuť náš kardiovaskulárny systém. Voľne podľa Paula Preusa: „Schopnosť je meradlom toho, čo si môžeme dovoliť.“ Najmä pri viacdňových horských túrach, vysokohorských výstupoch alebo skialpinistických túrach by sme nemali plánovať najdlhšiu a najnáročnejšiu etapu na prvý deň. Ďalej dbáme na to, aby batoh nebol preplnený, pretože nadbytočná váha zvyšuje záťaž.
V horskom teréne sa záťaž srdca nezvyšuje lineárne, ale skokovo, napríklad na strmých úsekoch, v kamenistom teréne alebo na svahu vedúcom k vrcholu. Práve tam sa však často „ide na doraz“ a prudký nárast srdcovej frekvencie sa ignoruje. Mnohé srdcové príhody tak nenastávajú na technickej hranici, ale na limite fyzickej záťaže. Jednoduché pravidlo pre športy v horách znie: Počas výstupu by sme sa mali stále vedieť baviť! Pre úspešnú túru je obzvlášť dôležitý začiatok: vedome volíme nízke, rovnomerné tempo, aby sme si zvykli na záťaž. Počas túry by nám nemal dochádzať dych a radšej spomaľovať skôr ako neskôr: Tempo určuje hora, nie naša ctižiadosť!
4/ Chlad, teplo a nadmorská výška zvyšujú záťaž. Zimné teploty a veľké nadmorské výšky výrazne zvyšujú záťaž srdca, a to aj v teréne, ktorý sa zdá byť mierny. Chladný vzduch spôsobuje zúženie ciev, nadmorská výška zase znižuje dostupnosť kyslíka – táto kombinácia môže zvyšovať riziko infarktu myokardu. Aj teplo môže zaťažovať náš kardiovaskulárny systém. Preto je v lete dôležité mať dobrý časový plán a správne si vybrať trasu: vyrazíme skoro a vyhneme sa dlhým stúpaniam na južnej strane na horúcom poludňajšom slnku! Vo vyšších nadmorských výškach ideme zámerne pomalšie, aj keď sa terén javí ako technicky nenáročný. (viac informácií nájdete v článku Zdravie v horách – 1. časť)
5/ Berte varovné signály vážne. V horách sa fyzické varovné signály často bagatelizujú ako „zlý deň“ alebo „výšková choroba“. Práve to môže byť riskantné. Neobvyklý pokles výkonnosti, dýchavičnosť, tlak alebo pálenie za hrudnou kosťou, studený pot alebo náhla nevoľnosť sú veľmi jasné varovné signály, ktoré musíme bezpodmienečne brať vážne. V týchto prípadoch je potrebné včas sa vrátiť a v prípade pochybností zavolať na tiesňovú linku.
Gerhard Mössmer je zamestnancom oddelenia horských športov v rakúskom Alpenverein.