22. júna 2025
Vyšlo nové vydanie časopisu Alpenverein Bergauf 02/2026, hlavnou témou sú novinky pre letnú sezónu.
Časopis na 108 stranách je však plný aj ďalších zaujímavých informácií, článkov a tipov na túry.
ARCHÍV ČASOPISU BERGAUF (vychádza 4-krát ročne)
V dôsledku globálnych klimatických zmien je leto aj v Alpách čoraz teplejšie a obdobia horúčav sa predlžujú. Kým sme sa kedysi pred vysokými teplotami v meste uchýlili do chladnejších hôr, teraz sa problém horúčav týka aj vyšších nadmorských výšok. Keďže vysoké teploty nielenže znižujú našu výkonnosť pri horskej turistike, ale môžu viesť aj k vážnym zdravotným problémom, je najvyšší čas zaoberať sa touto témou.
Autor: Gerhard Mössmer
Prispôsobené plánovanie túr
„Wow, aký skvelý deň na horskú túru: Obloha bez mráčkov, slnko žiari z neba a búrky nie sú nikde v dohľade! Vyspať sa do sýtosti, v pokoji posnídať a potom vyraziť na Sudwandkogel vysoký 2 001 m!“ Okolo 11:30 prichádza prebudenie do reality: Poludňajšie slnko nemilosrdne praží na južné svahy bez tieňa, porastené horskými borovicami. Ani náznak vánku neprináša ochladenie. Pulz je už ďaleko nad normou, pot tečie prúdom a 0,5-litrový vak na vodu je už tiež prázdny! „A to má byť zábava?“ Aby sme šetrili náš organizmus a mali radosť z hôr aj v plnom lete, vyžaduje si aj téma horúčavy starostlivé, ale predovšetkým inteligentné plánovanie túr: Odporúča sa skorý štart, ktorý okrem chladných teplôt prináša ďalšie výhody: Na horách ste väčšinou ešte sami a môžete si užívať pokoj a čerstvý vzduch. Navyše vďaka skorému odchodu máte viac časovej rezervy na koniec trasy.
Ak je to možné, vyhýbajme sa dlhým výstupom na južnej strane bez tieňa na slnku a namiesto toho si vyberajme vyššie položené turistické ciele na severnej alebo západnej strane.
Svahy porastené horskými borovicami a štrkové polia tiež akumulujú a odrážajú teplo. Tam je potom podstatne teplejšie ako v okolitom teréne. Týka sa to aj výstupov k horským chatám po štrkových cestách bez tieňa. Prestávky si robíme pokiaľ možno v tienistých zónach, ako sú lesy, severné svahy alebo pod skalnými prevismi.
Vhodná výbava
Pri plánovaní musíme zohľadniť aj správne vybavenie, ktoré je dôležité z hľadiska horúčavy – resp. ochrany pred slnkom – teda myslieť aj na účinnú ochranu pred slnkom. Znie to zvláštne, ale dáva to zmysel: čím viac pokožky je zakrytej, tým viac sa predíde spáleniu slnkom, preto je celkom rozumné nosiť na rukách a nohách oblečenie s dlhými rukávmi, ktoré je však veľmi ľahké a vzdušné. Dôležité je tiež, aby boli hlava a krk dobre chránené pred slnkom. Na tento účel sa hodia klobúky so širokými okrajmi alebo čiapky s chráničom krku. Na kompletnú ochranu celého tela možno napokon využiť aj horský dáždnik ako slnečnú ochranu.
Ale nielen pokožka, aj oči si vyžadujú ochranu: slnečné okuliare vhodné na horskú turistiku a horolezectvo musia mať bezpodmienečne kvalitné sklá s UV ochranou a musia dobre sedieť, aby na oči nedopadalo žiarenie zhora ani zboku. Slnečné okuliare nosíme v batohu za každého počasia, pri viacdňových výletoch je dokonca vhodné zvážiť zabalenie náhradných okuliarov.
Opaľovací krém má minimálne ochranný faktor 30 a nanáša sa ešte pred začiatkom túry. Ideálne sú malé tuby s dodatočnou ochranou pier, ktoré si samozrejme berieme so sebou aj na túru. Najmä citlivé a exponované miesta na tvári, ako sú nos a pery, ako aj uši, musíme neustále nanášať nový krém. Pri nanášaní krému sa často zabúda na krk, vnútorné strany stehien a spodnú alebo zadnú stranu paží, ako aj na veľmi citlivé na slnko chrbty rúk.
Piť, piť, piť…
Pri horskej turistike telo potením stráca značné množstvo vody a elektrolytov. Pri veľkom teple sa táto strata ešte zosilňuje a už pri deficite 2 percent telesnej hmotnosti sa koordinácia citeľne zhoršuje. V dôsledku dehydratácie sa krv zahusťuje a objem cirkulujúcej krvi klesá. Srdce preto musí pumpovať rýchlejšie, aby zásobovalo telo. V dôsledku toho môže klesnúť krvný tlak a môžu sa objaviť závraty, bolesti hlavy, svalové kŕče, ako aj neistota a poruchy rovnováhy (koordinácie). Všetko sú to kritické faktory, ktoré si pri horskej turistike rozhodne nemôžeme dovoliť, pretože tým drasticky stúpa riziko úrazu – najmä v teréne s nebezpečenstvom pádu.
Preto je dostatočný príjem tekutín zásadný. V ideálnom prípade vypijeme už pred túrou pol litra, aby sme na ňu nezačínali smädní.
Na „bežnú“ túru s celkovou čistou dobou chôdze približne 5 hodín si potom vezmeme minimálne 1 až 1,5 litra nápoja. V ideálnom prípade si potom doplníme vodu v horských chatách, pri studniach alebo prameňoch, pretože pri horskej túre v plnom lete zvyčajne nemôžeme piť dosť. Ak je túra dlhšia a teploty sú veľmi vysoké, musíme počítať s 2 litrami. Dôležité: Pijeme už predtým, ako pocítime výrazný smäd, približne . litra za hodinu, pretože potláčanie smädu nie je vhodné, keďže klesá výkonnosť.
Tip: Vlažné (!) nápoje s obsahom minerálov (pozri rámček) sú aj v lete lepšie ako studené. Po túre môžeme prípadný deficit tekutín vyrovnať izotonickými nápojmi – ako je naše obľúbené nealkoholické pivo.
Berte varovné signály vážne
Dehydratácia a úpal sú vážne ochorenia spôsobené teplom a vyčerpanie z tepla alebo úpal môžu byť dokonca život ohrozujúce. Aby sme tomuto nebezpečenstvu predchádzali, je pre prežitie nevyhnutné, aby sme príslušné príznaky brali vážne.
Dehydratácia: Pokročilú dehydratáciu spoznáme podľa smädu, sucha v ústach, bolesti hlavy, závratov, tmavožltého moču, ako aj pocitu slabosti, kŕčov a zhoršenej koncentrácie.
Úpal: Pri úpale zlyháva telesná regulácia teploty. Príčinami sú aktívna produkcia tepla pri nadmernej svalovej námahe a pasívne hromadenie tepla. Obzvlášť ohrození sú netrénovaní a nadváhový horskí turisti, ktorí sa veľmi potia, ako aj osoby s poruchami krvného obehu (napr. pri cukrovke). Symptómami sú horúca, začervenaná a suchá koža, telesná teplota nad 40 °C, halucinácie, poruchy vedomia až po bezvedomie, závraty a bolesti hlavy, zvracanie, kŕče, spočiatku vysoký krvný tlak, ktorý následne klesá, a zrýchlené dýchanie.
Úžeh: Pri úpale dochádza k podráždeniu mozgových blán v dôsledku dlhotrvajúceho priameho slnečného žiarenia na nechránenú hlavu a krk. Symptómami sú začervenaná a horúca hlava, bolesti hlavy, nepokoj, stuhnutosť krku, nevoľnosť, zvracanie a závraty, ako aj poruchy vedomia.
Gerhard Mössmer je zamestnancom oddelenia horských športov rakúskeho Alpenverein