06. január 2026
Skialpinizmus je v móde. S tým stúpa aj počet ľudí, ktorí sa pohybujú mimo zjazdoviek v zimných horách. Je to v zásade potešiteľný vývoj, ale keď ide o minimalizáciu rizika. Takmer vždy je v centre pozornosti nebezpečenstvo lavín.
Autor: Gerhard Mössmer
Napriek neustále rastúcemu počtu turistov – najmä vďaka dobrej preventívnej činnosti vzdelávacích inštitúcií – nedošlo k nárastu počtu úmrtí v dôsledku lavín, ale naopak k poklesu v desaťročnom priemere. Čo je tiež potešiteľné. Menej potešiteľná je však skutočnosť, že najmä príčinám nehôd, ktorou sú pády, sa venuje málo pozornosti. Smrteľné pády sú síce menej časté ako smrteľné lavinové nehody alebo núdzové situácie spôsobené akútnymi zdravotnými problémami (srdcové, respiračné atď.), napriek tomu však neprimerane často vedú k ťažkým zraneniam.
V zime 2023/24 zaznamenala Rakúska rada pre alpskú bezpečnosť (ÖKAS) za obdobie od 1. 11. 2023 do 1. 4. 2024 celkovo 28 úmrtí na lyžiarskych túrach v Rakúsku. To je mierne nad desaťročným priemerom 22 úmrtí. Ak spočítame pády, zakopnutia a pošmyknutia (dve úmrtia) a pády z výšky (tiež dve úmrtia) ako príčiny nehôd, dostaneme sa k celkovému počtu štyroch úmrtí v desaťročnom priemere. Na príčinu nehody - lavína pripadá jedenásť úmrtí, na kardiovaskulárne poruchy až päť úmrtí v desaťročnom priemere. Tieto údaje ukazujú, že pády tvoria podstatnú časť smrteľných nehôd pri skialpinizme.
Bohužiaľ, táto skutočnosť – na rozdiel od „takmer všadeprítomnej lavíny“ – ešte nie je zakorenená v mysliach väčšiny skialpinistov. Samozrejme, nie na každej skialpinistickej túre existuje potenciálne nebezpečný terén, ale aj napriek tomu má zmysel sa touto témou bližšie zaoberať, pretože relatívne jednoduchými (!) opatreniami by sme mohli výrazne minimalizovať riziko úrazu pri páde na skialpinistickej túre.
„Keby som bol...“ je vždy ľahké povedať dodatočne. Ale na základe konkrétnych príkladov nehôd možno vyvodiť závery, ktoré nám v budúcnosti pomôžu lepšie reagovať v podobných situáciách, voľne podľa motta: „My analyzujeme, ty rozhoduješ!“
V marci 2022 spadol skúsený turista na Großvenediger na tvrdom snehovom svahu asi 250 výškových metrov. Bol bez haršajzen a v dôsledku pošmyknutia spadol a a zomrel ...
Najjednoduchšie opatrenie - včas a pohodlne – na rovnom teréne – nasadiť haršajzne, by tejto nehode pravdepodobne zabránilo! To je však možné, len v prípade, že si uvedomujeme úseky, kde hrozí pád, a ak je to možné, dokonca ich obídeme. Ak si až na strmom svahu uvedomíme, že haršajzne by boli dobrým nápadom, je zvyčajne už neskoro a navyše sa pri pokuse nasadiť haršajzne ešte zvýši riziko pádu.
Tip pre kľúčové osoby v skupine (tzv. multiplikátori): Konkrétny pokyn „Teraz si všetci nasadíme haršajzne!“ pomáha zmierniť tlak skupiny a predchádzať negatívnej skupinovej dynamike – vrátane zdĺhavých diskusií. „Kto chce, môže si nasadiť haršajzne!“ nie je v tomto prípade dobrá voľba.
V máji 2023 sa na vrchu Schrocken v Hinterstoderu turista – napriek haršajznám – pošmykol pri obrátke na tvrdom snehovom podklade. Spadol približne 200 výškových metrov po strmom teréne a utrpel ťažké zranenia...
Ako ukazuje tento príklad, haršajzne samy o sebe bohužiaľ nechránia pred pádom. Okrem správneho vybavenia je na zdolávanie strmých, zľadovatených svahov nevyhnutná aj dokonalá technika obrátok. Kto ju neovláda, riskuje, že sa rýchlo dostane do nebezpečnej situácie. Pri chôdzi s haršajznami odstráňte stúpacú podperu, aby sa hroty haršajzen mohli hlbšie zapichnúť do tvrdeného snehu.
Tip pre kľúčové osoby v skupine (tzv. multiplikátori): Včasným trénovaním na ľahkom teréne sa uistite, že účastníci vašej skupiny bezpečne ovládajú techniku obrátky cez špičku, pretože:
„Tvrdé, zledovatělé svahy vyžadují jistou chůzi s haršajznami!“
V januári 2020 chcela jedna skupina zakončiť lyžiarsku túru na vrchole Großer Pyhrgas krátkym výstupom po hrebeni. Pri odopínaní skialpových lyží sa jeden z účastníkov pošmykol a spadol 150 metrov žľabom.
Táto nehoda poukazuje na nebezpečenstvo pri zmene výstroja v exponovanom teréne. Rovnako ako pri nasadzovaní haršajzen je potrebné aj pri vyzúvaní lyží alebo nasadzovaní mačiek nájsť čo najpohodlnejšie a predovšetkým bezpečné miesto.
Začiatkom marca 2025 sa turistka tesne pod vrcholom Zuckerhütl v Stubaiských Alpách zrútila z výšky približne 120 m a utrpela smrteľné zranenia. Podľa policajnej správy bola na takýto výlet primerane vybavená. O tri mesiace neskôr spadol na Großglockneri v oblasti Ködnitzkeesu turista na firnovom svahu z výšky približne 250 – 300 metrov a v nemocnici podľahol následkom ťažkých zranení.
To, čo platí pri nasadzovaní haršajzen, platí aj pri obúvaní mačiek: včas! Odporúča sa – najmä pre menej skúsených turistov – namiesto lyží a haršajzen používať na dlhých a veľmi strmých (> 35°) a tvrdo zamrznutých firnových svahoch radšej mačky. Šetrí to silu a nervy. Na hrebeni alebo v strmom sedle poskytujú mačky tiež výrazne väčšiu istotu. Nakoniec, stačí dva, tri hlúpe, zľadovatené metre v exponovanom teréne s nebezpečenstvom pádu, aby nám na čelo vystúpil studený pot a rýchlo si znova spomenuli na: „Keby som bol...“..
Lackenkogel (Pongau, Salzburg), 15.01.2025: Turista spadol pri zjazde z päťmetrového útesu a utrpel ťažké zranenia.
Nielen pri výstupe, ale aj počas zjazdu môže dôjsť k vážnym nehodám v dôsledku pádu. Najmä v neznámom teréne je dôležité rozpoznať terénne nástrahy, ako sú skalné zráz, priekopy, potoky atď. To nám umožňuje lepšie odhadnúť riziko pádu a môžeme sa plne sústrediť a prispôsobiť našu techniku zjazdu alebo rýchlosť. Na to je samozrejme potrebná adekvátna technika lyžovania v náročných úsekoch.
K týmto typickým faktorom, ktoré súvisia s terénom alebo podmienkami, sa pridávajú aj ľudské faktory, ktoré nás vedú k podceňovaniu rizika pádu.
Ako už bolo spomenuté na začiatku, podľa nášho vnímania je lavínové nebezpečenstvo hlavným rizikom, ktoré prevláda nad všetkým ostatným, a preto máme tendenciu zabúdať na ostatné rizikové faktory. K tomu sa pridáva preceňovanie vlastných schopností alebo podceňovanie rizika, čo sa prejavuje najmä v náročnom a strmom teréne. V dôsledku toho sa haršajne alebo mačky buď nepoužívajú vôbec, alebo sa používajú príliš neskoro.
Okrem toho sa nesmieme nechať ovplyvniť tlakom skupiny, ktorý nás vedie k tomu, aby sme prekonávali náročné úseky bez pomôcok („Ak Toni nepoužíva mačky, tak to skúsim aj ja bez nich…!“). Ale len preto, že Toni ide „bez nich“, nemusím ísť aj ja. Tu je dôležité – napriek tlaku skupiny – realisticky zhodnotiť svoju komfortnú zónu a rozhodnúť sa, čo je pre mňa najlepšie.
Nehody pri skialpinizme nie sú žiadnou výnimkou: štatistiky a prípadové štúdie ukazujú, že aj dobre vybavení a skúsení skialpinisti sa môžu dostať do nebezpečných situácií v relatívne „miernom“ teréne – často v dôsledku kombinácie viacerých malých chýb alebo nepriaznivých okolností.
Kto si uvedomuje riziko, môže urobiť veľa pre to, aby sa vyhol nebezpečným situáciám, a to výberom vhodnej trasy, včasnou výmenou výstroja a realistickým zhodnotením vlastných schopností. Lavínový airbag, lavínový pípák a podobné pomôcky sú cennými nástrojmi „proti lavíne“, ale nepomôžu proti pádu. Tu záleží na technike, taktike a schopnosti rozhodovať sa.
Gerhard Mössmer je zamestnancom oddelenia horských športov v Rakúskom alpskom klube.
